Bardejov – perla UNESCO na Karpatskej kupeckej ceste

 

Bardejov je jedno z najzachovalejších stredovekých miest v Európe, zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jeho malebné staré mesto, obohnané stredovekými hradbami, nám pripomína časy, keď bolo mesto dôležitým obchodným centrom na obchodnej ceste spájajúcej Maďarsko, Poľsko a ďalej – východnú Európu.

 

Mesto histórie, umenia a tradícií

 

Pri prechádzke trhovým námestím objavíte monumentálny gotický kostol- Baziliku sv. Egídia, renesančnú radnica a malebné meštianske domy. Bardejov je plný života aj počas podujatí - od historických jarmokov až po kultúrne festivaly a koncerty, ktoré naplnia ulice mesta atmosférou starých čias.

 

Cítiť chuť Karpát a bardejovskej pohostinnosti

 

Pozývame vás objavovať Bardejov všetkými zmyslami – vychutnajte si regionálne špeciality, ponorte sa do relaxačných vôd neďalekých kúpeľov a pocítite kúzlo mesta, ktoré už po stáročia hostí cestovateľov a obchodníkov.

 

Bardejov čaká, aby vám rozpovedal svoj príbeh!

Historický vývoj Bardejova ako Kupeckého mesta

Bardejov, nachádzajúci sa na severovýchode Slovenska, má bohatú históriu ako významné obchodné mesto. Prvá písomná zmienka o osade „Bardouev“ pochádza z roku 1241 a nachádza sa v Ipatijevskej kronike. Výhodná poloha na obchodnej trase spájajúcej Uhorskú kráľovstvo s Poľskom podporovala rozvoj osady.

V 14. storočí udelil kráľ Karol Róbert Bardejovu množstvo privilégií, čo viedlo k jeho rozmachu. V roku 1352 nariadil kráľ Ľudovít I. Veľký obohnanie mesta hradbami s baštami, a v roku 1365 udelil Bardejovu právo meča, ktoré umožňovalo vykonávanie trestu smrti. V roku 1376 získal Bardejov štatút slobodného kráľovského mesta, čím sa jeho postavenie a význam v regióne výrazne posilnili.

15. storočie bolo obdobím najväčšieho rozkvetu Bardejova. Mesto sa stalo významným centrom obchodu a remesiel, pričom tu pôsobilo viac ako 50 cechov so 64 remeselnými špecializáciami. Právo skladu, udelené v roku 1402, zaväzovalo cudzích kupcov ponúkať svoje tovary na predaj v meste, čo ešte viac posilňovalo jeho obchodnú pozíciu.

Bardejov udržiaval obchodné kontakty s mnohými mestami, vrátane Krakova, pričom exportoval najmä víno. Ekonomická sila mesta bola taká významná, že vlastnilo lukratívne vinice v oblasti Tokaja.

V 16. storočí sa Bardejov stal centrom vzdelanosti a kultúry, najmä vďaka vplyvu reformácie. Pôsobilo tu známe humanistické gymnázium a dve tlačiarne. Jedna z nich, založená v roku 1548 Dávidom Gutgeselom, patrila medzi prvé tlačiarne na území Uhorska.

Neoddeliteľnou súčasťou Bardejova je aj kúpeľná tradícia. Bardejovské kúpele (Bardejovské Kúpele) sú známe liečivými minerálnymi prameňmi, pričom prvé zmienky o bardejovských prameňoch pochádzajú z roku 1247. Uznávané kúpele ponúkajú širokú škálu zdravotných a rekreačných služieb, priťahujúc návštevníkov hľadajúcich oddych a regeneráciu. Malebné prostredie a pestrá ponuka procedúr robia z Bardejovských Kúpeľov významnú turistickú atrakciu regiónu.

Vďaka strategickej polohe a početným kráľovským privilégiám sa Bardejov stal jedným z najdôležitejších obchodných miest v regióne. Jeho bohatá história a zachované historické pamiatky svedčia o jeho niekdajšej sláve.

Geografická poloha a jej vplyv na rozvoj obchodu

Bardejov sa nachádza na severovýchode Slovenska, v regióne Šariš, pri rieke Topľa. Jeho strategická poloha na križovatke významných obchodných ciest zohrala kľúčovú úlohu v rozvoji mesta. Od stredoveku bol Bardejov súčasťou komunikačnej siete spájajúcej strednú a východnú Európu, čo podporovalo obchodnú výmenu a hospodársky rast.

Bardejov ležal na jednej z hlavných obchodných trás vedúcich z Baltského mora na juh Európy, 

k Čiernemu a Jadranskému moru. Táto cesta umožňovala prepravu tovarov medzi Uhorskom, Poľskom, Rusou a ďalšími krajinami regiónu. Mesto zohrávalo dôležitú úlohu v obchode s uhorským vínom, soľou, súknom a ďalšími luxusnými tovarmi, pričom priťahovalo obchodníkov a remeselníkov.

Vzdialenosť k poľskej hranici bola iba niekoľko desiatok kilometrov, čo robilo z Bardejova kľúčový sprostredkovateľský bod v obchodnej výmene medzi Uhorskom a Poľskom. Existovali priame obchodné cesty do Krakova, Biecza a Nowého Sącza, ktoré patrili medzi hlavné obchodné centrá Malopoľska.

Okolitý horský terén Karpát poskytoval prirodzenú ochranu pred nájazdmi, zatiaľ čo rieka Topľa zabezpečovala prísun pitnej vody a podporovala rozvoj remesiel, ako boli vodné mlyny a garbiarne. Okolité lesy poskytovali drevo na stavby a palivo, čo taktiež prispelo k rozvoju mestskej infraštruktúry.

Vďaka výhodnej polohe sa mesto stalo jedným z najdôležitejších obchodných centier v regióne, čo viedlo k udeleniu mnohých kráľovských privilégií, vrátane práva skladu a práva organizovať trhy. Tieto podmienky umožnili Bardejovu vybudovať silnú obchodnícku a remeselnícku komunitu, ktorá prispela k jeho dlhoročnej prosperite.

Úloha mesta v obchodnej výmene a organizácii jarmokov

Bardejov, ako jedno z najvýznamnejších obchodných miest stredovekého Slovenska, zohrával kľúčovú úlohu v regionálnom aj medzinárodnom obchode. Vďaka svojej polohe na križovatke obchodných ciest a početným kráľovským privilégiám sa stal centrom intenzívnej výmeny tovarov. Jarmoky organizované v Bardejove priťahovali kupcov z celej strednej Európy, pričom táto tradícia pretrvala dodnes.

Od 14. storočia získal Bardejov postavenie obchodného centra, kde sa vymieňalo široké spektrum tovarov. Kupci z Uhorska, Poľska, Čiech, Nemecka a Rusi dovážali a predávali rôzne produkty, medzi ktoré patrili:

• Uhorské tokajské vína – jeden z hlavných exportných produktov, ktorý sa vyvážal do Poľska a ďalších regiónov.

• Soľ – dovážaná z baní vo Wieliczke a Bochni, uskladňovaná v mestských skladoch a distribuovaná na juh.

• Plátno a súkno – Bardejov patril medzi popredných výrobcov textílií v regióne, pričom mestské cechy mali monopol na bielenie plátna.

• Obilniny a poľnohospodárske produkty – vyvážané predovšetkým do horských oblastí Uhorska, kde bolo poľnohospodárstvo menej rozvinuté.

• Remeselné výrobky – ako keramika, kováčske produkty, kožené výrobky a zbrane, ktoré boli veľmi žiadané medzi kupcami.

Mesto malo dobre organizované sklady a sýpky, kde sa tovary uchovávali pred ich ďalšou distribúciou. Vďaka právu skladu, udelenému v roku 1402, museli prechádzajúci kupci ponúkať svoje tovary na predaj počas stanoveného obdobia, čo zabezpečovalo mestu dodatočné príjmy.

Jedným z najvýznamnejších obchodných privilégií Bardejova bolo právo na organizovanie jarmokov. Už v 14. storočí udelil kráľ Ľudovít I. Veľký mestu právo na každoročné osemdňové jarmoky, ktoré sa stali jedným z najdôležitejších obchodných podujatí v regióne.

 

 

Počas jarmokov:

• Kupci z celej Európy predávali svoje tovary na Hlavnom námestí.

• Organizovali sa remeselné ukážky, kde bardejovskí remeselníci prezentovali svoje výrobky.

• Jarmoky boli aj politickými a spoločenskými udalosťami – priťahovali nielen obchodníkov, ale aj aristokraciu a duchovenstvo.

• Zábavné podujatia, ako hudobné vystúpenia, akrobatické show a rytierske turnaje, lákali obyvateľov aj návštevníkov z okolitých miest.

Tradícia jarmokov pretrvala až do súčasnosti. Dnes sa organizujú podujatia pripomínajúce stredovekú minulosť mesta, ako napríklad najväčší Bardejovský jarmok, ktorý priťahuje remeselníkov, umelcov a turistov z celého regiónu.

Spoločenská štruktúra: kupci a remeselníci

V období najväčšej prosperity Bardejova (14. – 16. storočie) bolo mesto dominované vplyvnými obchodníckymi rodmi a početnými remeselnými cechmi, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji a prestíži mesta. Kupci sa venovali diaľkovému obchodu, zatiaľ čo remeselníci vyrábali vysoko kvalitné produkty, ktoré boli žiadane v celej strednej Európe.

Bardejov patril medzi najrozvinutejšie obchodné mestá Horného Uhorska (dnešného Slovenska). Význam tohto centra podčiarkovala prítomnosť bohatých obchodníckych rodín, ktoré sa špecializovali na medzinárodný obchod. Medzi najvplyvnejšie obchodnícke rody patrili:

• Rodina Stockel – Jedna z najvýznamnejších obchodníckych rodín v Bardejove, úzko spojená s obchodom s plátnom a vínom. Leonard Stockel, významný humanista a pedagóg, pochádzal z tejto rodiny.

• Rodina Gertinger – Zaoberala sa obchodom so soľou a kovovými výrobkami a mala výrazný vplyv v mestskej rade.

• Rodina Meinhard – Kupci špecializujúci sa na obchod so súknom a koženými výrobkami, ktorí udržiavali obchodné kontakty s Krakovom a Vratislavou (Wrocławom).

• Rodina Lang – Obchodovala s luxusným tovarom, ako koreniny, šperky a látky dovážané z Talianska a Flámska.

Bardejovskí kupci sa aktívne podieľali na medzinárodnej výmene tovarov, pričom prepravovali produkty medzi Uhorskom, Poľskom, Čechmi a Nemeckom. Zvlášť významné boli obchodné kontrakty s Krakovom, ktorý bol v stredoveku hlavným obchodným centrom strednej Európy.

Remeslá v Bardejove zažívali najväčší rozmach v 15. storočí, keď v meste fungovalo až 64 remeselných cechov, vďaka čomu sa zaradil medzi najdôležitejšie remeselné centrá v regióne. Každá z týchto skupín mala vlastné stanovy a privilégiá a ich členovia tvorili hospodársku elitu mesta.

 

 

 

Najvýznamnejšie remeselné cechy v Bardejove

• Cech plátenníkov a súkenníkov – jeden z najväčších a najbohatších cechov v meste, vďaka ktorému Bardejov získal monopol na bielenie plátna, čo sa stalo jedným z hlavných pilierov mestskej ekonomiky.

• Cech kováčov a zámočníkov – vyrábali zbrane, nástroje a zámky, ktoré boli exportované do iných miest.

• Cech debnárov – zodpovedal za výrobu sudov na víno a pivo, ktoré patrili medzi dôležité obchodné komodity.

• Cech hrnčiarov – vyrábal kvalitnú keramiku, ktorá bola exportovaná do uhorských a poľských miest.

• Cech zlatníkov – vyrábal šperky a sakrálne predmety pre bardejovské kostoly a bohatých mešťanov.

• Cech garbiarov a sedlárov – zaoberali sa spracovaním kože a výrobou sediel, topánok a kožených opaskov.

• Cech pekárov a mäsiarov – zásobovali potravinami obyvateľov mesta, ale aj vojsko a cestujúcich kupcov.

Bardejovskí remeselníci zohrávali významnú úlohu nielen v hospodárstve, ale aj v spoločenskom a politickom živote mesta. Ich predstavitelia často zasadali v mestskej rade, kde mali vplyv na hospodárske a obranné rozhodnutia.

Rozvoj mestskej infraštruktúry

Bardejov, ako jedno z najvýznamnejších obchodných miest stredovekého Horného Uhorska, rozvíjal svoju infraštruktúru v úzkej súvislosti s obchodom a remeslami. Urbanistická štruktúra mesta bola prispôsobená obchodným funkciám, pričom jeho kľúčové prvky – hlavné námestie, radnica, mestské hradby a sýpky – boli úzko prepojené s činnosťou obchodníkov a remeselníkov.

Srdcom mesta je pravidelné obdĺžnikové námestie, ktoré bolo v stredoveku jedným z najväčších a najlepšie organizovaných trhovísk v regióne.

• Urbanistické usporiadanie námestia – už od 14. storočia ho obklopovali meštianske domy obchodníkov, ktoré slúžili ako obytné priestory aj skladovacie priestory pre tovary. Ich charakteristické úzke fasády odrážali typickú obchodnú štruktúru miest, kde prízemie slúžilo ako obchodné a remeselné dielne, zatiaľ čo horné podlažia boli určené na bývanie.

• Radnica – symbol samosprávy a obchodnej regulácie – renesančná budova radnice zo 16. storočia bola sídlom mestských inštitúcií, ktoré dohliadali na obchod a dodržiavanie obchodných zákonov. Nachádzali sa v nej mestský archív, súd a vážna komora, kde sa kontrolovali miery a váhy používané obchodníkmi.

Vzhľadom na svoje obchodné postavenie musel Bardejov chrániť nielen obyvateľov, ale aj skladované tovary a prechádzajúci kapitál. Už v roku 1352 získalo mesto privilégium na výstavbu mestských hradieb, ktoré urobili z Bardejova jedno z najlepšie opevnených obchodných miest v regióne.

Obranný systém zahŕňal dvojitý prstenec hradieb, 11 bášt a 3 mestské brány, ktoré kontrolovali vstup obchodníkov do mesta a vyberali clá. Mestské hradby zabezpečovali ochranu obyvateľov aj skladovaných tovarov, vďaka čomu sa Bardejov stal atraktívnym miestom pre obchodnú výmenu.

Rozvoj infraštruktúry Bardejova bol úzko spätý s jeho úlohou obchodného centra. Premyslená urbanistická štruktúra, trhovisko, hradby a dopravná infraštruktúra urobili z mesta jedno z najdôležitejších obchodných centier strednej Európy.

Vďaka tomu Bardejov po stáročia priťahoval obchodníkov a remeselníkov, čím si vytvoril bohaté historické dedičstvo, ktorého stopy sú viditeľné dodnes.

Celé historické centrum Bardejova bolo zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, čo zdôrazňuje jeho mimoriadnu hodnotu a význam v kontexte kultúrneho dedičstva.

 

Súčasná úloha Bardejova v karpatskom regióne

Bardejov dnes zohráva dôležitú úlohu ako turistické a kultúrne centrum Slovenska a karpatského regiónu. Jeho bohatá obchodnícka história, jedinečné architektonické dedičstvo a strategická poloha podporujú dynamický rozvoj v týchto oblastiach.

Zápis Bardejova do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO v roku 2000 zdôraznil jeho výnimočnú kultúrnu a historickú hodnotu. Odvtedy mesto intenzívne rozvíja svoju turistickú infraštruktúru, priťahujúc domácich aj zahraničných návštevníkov. Organizujú sa festivaly, výstavy a kultúrne podujatia, ktoré propagujú miestne tradície a remeslá, vďaka čomu sa Bardejov stal dôležitým bodom na turistickej mape karpatského regiónu.

V rámci Karpatského euroregiónu sa realizuje množstvo projektov na ochranu a propagáciu kultúrneho dedičstva a rozvoj turizmu. Bardejov sa aktívne zapája do týchto iniciatív, pričom sa sústredí na obnovu historických pamiatok a revitalizáciu verejných priestorov. Tieto aktivity zahŕňajú rekonštrukciu historických budov, modernizáciu infraštruktúry a vytváranie nových turistických atrakcií, čím sa zvyšuje atraktivita mesta.

S cieľom posilniť svoju pozíciu na európskej turistickej mape Bardejov investuje do rozvoja infraštruktúry, medzinárodnej propagácie a cezhraničnej spolupráce. Príkladom takýchto iniciatív je cyklotrasa Aquavelo, ktorá spája poľsko-slovenské kúpeľné mestá, ako Bardejovské Kúpele, Krynica-Zdrój a Muszyna. Tieto investície prispievajú k zvýšeniu počtu turistov a zvyšujú prestíž mesta na medzinárodnej úrovni.

 

 

Ďalšie významné mestá v regióne:

 

Prešov – historický obchodný uzol a kultúrne centrum Horného Uhorska so silnými väzbami na Bardejov

Prešov, tretie najväčšie mesto Slovenska, zohrával už od stredoveku významnú úlohu v hospodárskom, kultúrnom aj politickom živote regiónu. Jeho strategická poloha na križovatke významných obchodných ciest medzi Poľskom, Uhorskom a Balkánom predurčila mesto k tomu, aby sa stalo jedným z kľúčových centier obchodu v Hornom Uhorsku.

 

Už v 13. storočí sa v Prešove usádzali nemeckí kolonisti, ktorí prinášali remeselnícke zručnosti, obchodné kontakty a mestskú kultúru. V roku 1299 získal Prešov mestské výsady podľa magdeburského práva, čo otvorilo cestu k rozvoju cechov, trhu a slobodného podnikania.

 

V 15. a 16. storočí sa Prešov stal členom Pentapolitany – zväzu piatich slobodných kráľovských miest Horného Uhorska, ktorý tvorili Košice, Bardejov, Levoča, Prešov a Sabinov. Tieto mestá spolu udržiavali intenzívne hospodárske, politické a kultúrne kontakty. Obchodné cesty medzi nimi – najmä medzi Prešovom a Bardejovom – boli živé a dôležité pre výmenu tovaru ako soľ, železo, víno, vosk či plátno.

 

Bardejov a Prešov spolu vytvárali silnú obchodnú os medzi východnou hranicou Uhorska a centrálnymi oblasťami kráľovstva. Obzvlášť dôležitý bol obchod so soľou, ktorá sa ťažila a spracovávala v Solivare (dnes súčasť Prešova), a následne sa cez Bardejov expedovala smerom na sever – do Poľska a Haliče. Soľný obchod bol základom bohatstva oboch miest.

 

Aj kultúrne a náboženské väzby medzi Prešovom a Bardejovom boli silné. V období reformácie patrili obe mestá medzi významné centrá protestantizmu na území dnešného Slovenska. Evanjelické školy, tlačiarne, cechy a mestské rady boli v úzkom kontakte, výmena profesorov či kazateľov nebola výnimočná.

 

Prešov sa však zapísal do dejín aj tragickými udalosťami. V roku 1687 sa tu odohrala Prešovská jatka, keď bolo popravených 24 predstaviteľov protestantskej šľachty a meštianstva na príkaz habsburského generála Caraffa. Táto udalosť otriasla celým regiónom a zasiahla aj obyvateľov Bardejova, ktorý bol s Prešovom nielen obchodne, ale aj ideovo spätý.

 

K významným osobnostiam spojeným s Prešovom patrí Imrich Thököly, kurucký vodca, ktorý v meste pôsobil; Jonáš Záborský, dramatik a historik, ktorý tu žil; a Juraj Palkovič, evanjelický kazateľ a vydavateľ slovenských kníh. V Bardejove zasa pôsobil Leonard Stöckel, významný humanista a reformátor, ktorého myšlienky ovplyvnili aj prešovskú kolégiu.

 

Aj v 19. a 20. storočí si Prešov udržiaval status významného hospodárskeho a kultúrneho uzla, pričom jeho prepojenie s Bardejovom sa zachovalo aj cez železničnú dopravu a regionálne spolupráce. Dnes obe mestá, Prešov ako sídlo kraja a Bardejov ako významné historické a turistické centrum, pokračujú v rozvíjaní vzájomných väzieb – či už v oblasti kultúry, cestovného ruchu alebo regionálneho rozvoja.

 

Levoča – stredoveký obchodný a kultúrny klenot Spiša so silnými väzbami na Bardejov

 

Levoča, perla Spiša a jedno z najvýznamnejších historických miest Slovenska, zohrávala už od stredoveku kľúčovú úlohu v obchode, kultúre a vzdelanosti v rámci Horného Uhorska. Jej výnimočná poloha na križovatke obchodných ciest medzi Poľskom, Uhorskom a nemeckými krajinami predurčila mesto na to, aby sa stalo obchodným a remeselným centrom s nadregionálnym významom.

 

Už v 13. storočí, po tatárskom vpáde, prišli do oblasti nemeckí kolonisti (tzv. "Sasi"), ktorí založili nové sídla a rozvinuli mestský život. Levoča sa stala hlavným mestom Spišských Sasov a získala početné privilégiá, ktoré umožnili rozkvet remesiel a obchodu. V roku 1317 jej kráľ Karol Róbert udelil významné trhové práva, čo z nej urobilo centrum obchodu so širokým dosahom.

 

Levoča patrila k Pentapolitane – zväzu piatich slobodných kráľovských miest (Košice, Bardejov, Levoča, Prešov a Sabinov), ktoré spolu vytvárali obchodnú a politickú silu v regióne. Obchodné väzby medzi Levočou a Bardejovom boli mimoriadne silné – mestá spolu obchodovali s plátnom, vínom, kovmi, soľou i knihami. Karavány kupcov často prechádzali z Levoče cez Sabinov a Prešov do Bardejova, odkiaľ pokračovali ďalej na sever, do Poľska a Haliče.

Obe mestá boli zároveň významnými centrami kultúry a vzdelanosti. Kým v Bardejove pôsobil významný učiteľ a humanista Leonard Stöckel, Levoča bola domovom Majstra Pavla z Levoče, jedného z najvýznamnejších gotických rezbárov v strednej Európe, ktorého hlavný oltár sv. Jakuba dodnes patrí medzi najvzácnejšie sakrálne pamiatky Slovenska.

 

V 15. a 16. storočí Levoča prežívala zlaté časy – bola centrom kníhtlače, sídlom známych škôl, remeselných cechov i súdnej správy Spiša. Význam Levoče ako obchodného uzla podčiarkuje aj fakt, že sa tu konali veľké výročné trhy, na ktorých sa stretávali kupci z celého Uhorska, Poľska, Nemecka či Talianska. Mesto si vybudovalo rozsiahle opevnenie, honosné meštianske domy a verejné budovy, ktoré odrážajú jeho hospodársku silu a spoločenskú prestíž.

Prepojenie s Bardejovom nebolo len hospodárske – existovali aj spoločné záujmy pri obrane mestských práv, organizácii cechov a v neskoršom období aj v boji o náboženskú slobodu. Obe mestá boli výrazne ovplyvnené reformáciou a ich evanjelické obce udržiavali kontakt a výmenu kazateľov či študentov.

Aj keď v novoveku obchodný význam Levoče čiastočne ustúpil v prospech Košíc a iných priemyselných centier, jej historické dedičstvo ostalo neporušené. V roku 2009 bola Levoča zapísaná do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čím sa pridala k Bardejovu, ktorý tento status získal už v roku 2000. Dnes tieto dve mestá spája nielen spoločná minulosť, ale aj snahy o rozvoj kultúrneho a historického turizmu, ktoré vnímajú ako modernú formu "obchodu" s hodnotami, pamiatkami a príbehmi.

 

 

Košice - obchodná metropola stredovekého Uhorska 

 

Košice, dnes druhé najväčšie mesto Slovenska, boli už v stredoveku pulzujúcim centrom obchodu, remesiel a politiky. Strategická poloha na križovatke obchodných ciest medzi Balkánom, Poľskom, Nemeckom a strednou Európou predurčila Košice na to, aby sa stali jedným z najdôležitejších obchodných a hospodárskych uzlov v Hornom Uhorsku.

Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 13. storočia. Košice boli už v roku 1347 povýšené na slobodné kráľovské mesto, čo im zaručovalo rozsiahle obchodné a samosprávne privilégiá. O desať rokov neskôr, v roku 1369, im kráľ Ľudovít I. Veľký udelil mestský erb, čím sa Košice stali prvým mestom v Európe s erbovou listinou, udelenou panovníkom.

 

Košice boli prirodzeným obchodným centrom východného Slovenska – prichádzali sem karavány z juhu, ktoré prinášali víno, soľ, korenie, a z Poľska a Haliče tovar ako obilie, kožušiny či vosk. Mesto bolo centrom obchodu so soľou, ktorá putovala zo soľných baní v Solivare cez Prešov a Košice do zahraničia. Košičania obchodovali aj s plátnom, kovmi a remeselnými výrobkami.

 

V 15. storočí sa Košice stali vedúcim mestom Pentapolitany – zväzu piatich významných slobodných kráľovských miest Horného Uhorska, ktorými boli Košice, Bardejov, Prešov, Levoča a Sabinov. Tento zväz nebol len formálnym spojenectvom – išlo o reálne ekonomické, politické a obranné spoločenstvo, ktoré sa stretávalo na spoločných snemoch, dohadovalo jednotné dane a spolupracovalo pri ochrane obchodných ciest a mestských práv.

Prepojenie Košíc s Bardejovom bolo viacúrovňové. Po obchodnej stránke medzi mestami existoval čulý pohyb tovaru – najmä vína, vosku, plátna a železných výrobkov. Obchodné cesty medzi Košicami a Bardejovom patrili k najvyužívanejším v regióne. Obe mestá si vymieňali remeselníkov, cechové skúsenosti aj právne normy. Politicky vystupovali Košice a Bardejov často spoločne pri obrane mestských práv voči šľachte alebo kráľovskej moci. Zároveň sa podporovali pri zabezpečení obrany, udržiavaní poriadku či zaisťovaní mieru na obchodných cestách.

Košice boli zároveň dôležitým kultúrnym a vzdelanostným centrom – v 17. storočí tu vznikla jezuitská univerzita, predchodkyňa dnešnej Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Mesto bolo multietnické a multikonfesijné – žili tu Slováci, Maďari, Nemci, Židia, Rusíni aj Arméni, čo podporovalo obchodný a spoločenský ruch.

 

V období protihabsburských povstaní aj počas reformácie zohrávali Košice významnú úlohu ako politické centrum regiónu, čo sa dotýkalo aj spojencov, akými bol Bardejov. Občasné napätie medzi katolíkmi a protestantmi sa odrážalo aj na obchodných vzťahoch, no Pentapolitana zostávala oporou regionálnej stability.

 

Košice si svoju úlohu obchodného a dopravného centra udržali aj v 19. a 20. storočí vďaka železničnému spojeniu, priemyslu a modernizácii. Dnes sú Košice dôležitým ekonomickým a kultúrnym centrom celého východného Slovenska, zatiaľ čo Bardejov, zapísaný do UNESCO, žiari ako historicko-turistická perla. Obe mestá, niekdajší spojenci v stredoveku, dnes pokračujú v rozvíjaní regionálnej spolupráce, kultúrnej výmeny a cestovného ruchu, čím nadväzujú na tradíciu obchodných a priateľských väzieb, ktoré siahajú stovky rokov dozadu.